Vyšivkárska odbočka SKOS-u Detvan sa už roky stretáva každú stredu v
priestoroch spolku, kde ženy s láskou uchovávajú slovenské remeslo a
tradície. Pri šálke čaju či kávy vyšívajú pestré vzory, čítajú slovenské
básne a spolu vytvárajú priestor plný srdečnosti a živej kultúry.V stredu
podvečer, 12. decembra, sa však rozhodli, že svoje stretnutie ozvláštnia
vôňou tradičných pirohov.
Cesto sa miesilo ručne, poctivo, tak ako kedysi. Rozvaľkané bolo na
tenko, lekvár voňal po miestnosti a mak sa sypal so zvláštnou radosťou,
akú poznajú len šikovné ruky zvyknuté na dobrú prácu. Každá piroha
bola malým darčekom starých čias.

Pirohy sú jedlom, ktoré sa v mnohých domácnostiach pripravuje
pravidelne, no niekde ich robia len raz či dvakrát do roka. Recepty sa
dedili “z kolena na koleno” a aj dnes vyšivkárky chcu aby ich poznala aj
mladšia generácia. Ako sa u nich žartom vraví: „Pirohy vie robiť
málokto, ale jesť ich chcú všetci.“
Kým jedna skupina ženičiek formovala pirohy, druhé pokračovali vo
svojich výšivkách, prešívali červenú s modrou, bielu so zelenou, a
pritom sa rozprávali o blížiacich sa Vianociach – čo ktorá bude piecť, čo
chystať k štedrovečernému stolu. Takto si každú stredu vytvárajú
vlastný malý svet pokoja: rozhovor, smiech, šálka kávy a kus krásy v
podobe slovenskej výšivky. Detvan je miesto, kde sa tradícia nielen
zachováva – ale aj žije.